V osemdesiatych rokoch minulého storočia vybudoval v brazílskom Sȁo Paulu Semco-najdemokratickejšie pracovisko na svete. Zamestnanci si tu sami rozhodujú prakticky o všetkých aspektoch svojej práce. Predovšetkým preto si Semco vyslúžilo prezývku „najneobvyklejšie pracovisko sveta“. Ricardo Semler popísal svoje skúsenosti s prechodom od tradičnej firmy k demokratickej a slobodnej firme najprv v knihe Podivín a neskôr v knihe Sedmidenní víkend, ktorú vám dnes predstavujem
S E D M I D E N N Í V Í K E N D
Prečo si nemôžeme brať deti do práce, keď si môžeme brať prácu domov k deťom?
Prekrásna kniha od Ricarda Semlera mi spríjemňovala dovolenkové rána na ostrove Korfu, kedy ešte celý hotel spal a ja som si v tichu na balkóne čítala jeho myšlienky a zamýšľala sa nad tým,
ako krásne sa dá žiť. Vonku bolo počuť iba šumenie mora a spev vtákov. Prečo táto kniha tak dobre zapadla do tejto atmosféry? Lebo z nej vyžaroval
pokoj, rozvaha a obrovské skúsenosti. Ricardo Semler nič nepredstiera, ale pravdivo píše o svojej firme a hlavne o ľuďoch v nej. Na každej stránke knihy nájdete
skutočný životný príbeh človeka z firmy. Nie sú to dokonalí ľudia, ale ľudia, ktorí majú veľa chýb a nedostatkov. Ricardo o všetkých píše s
pokorou, nadhľadom a dovolím si napísať aj s láskou. Veľká poklona pán Semler. Kto má takýto vzťah k ľuďom ako Ricardo Semler, môže pokojne ležať v hojdacej sieti s notebookom a svojim synkom a
tešiť sa z každého dňa, ktorý mu život prinesie. Sedmidenní víkend je nielen o
rovnováhe pracovného a súkromného života, ale hlavne o
duševnej rovnováhe, ktorá je tým najcennejším, čo môže človek mať. To sa podarilo dosiahnuť aj Ricardovi Semlerovi, preto sa mi jeho kniha tak dobre čítala.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára