KLASICKÉ VZDELÁVANIE
Túžba vykonať veci rýchlo, bráni urobiť ich dôkladne. Konfucius
Manažment
Keď som pracovala v konzultačnej firme, odvážila som sa raz poslať mail všetkým zamestnancom firmy o možnostiach vzdelávania na CUB. Bola som prísne upozornená, že to nemám robiť, pretože o vzdelávaní rozhoduje manažment a zamestnanci nemajú právo vedieť, kde sa môžu prihlásiť na vzdelávanie. Poslala som iba mail. Bola som z toho dosť smutná. Vzdelávanie sa využívalo ako nástroj moci manažmentu nad zamestnancami. Vzdelávať sa mohol iba ten, kto si to zaslúžil. Ľady sa predsa len trochu pohli a ďalší 3 ľudia dostali možnosť študovať. Veľmi som sa potešila a vysoko som ocenila zmenu postoja vrcholového manažéra firmy.
V praxi samostatnej lektorky ma vždy najviac rozhorčí situácia, keď manažment pošle zamestnancov na vzdelávanie-dokonca ho aj zamestnancom zaplatí, ale vzdelávania sa osobne nezúčastní. Na druhej strane-zamestnanci sú veľmi povďační a obyčajne sa im to aj vyplatí. Záhadou pre mňa však ostáva nezodpovedaná otázka: „Prečo sa manažéri nechcú vzdelávať?“ Stretla som sa aj s opačným príkladom, kedy na vzdelávanie prišli iba manažéri, pričom zamestnancom nebolo dovolené sa vzdelávania zúčastniť. Opäť sa vynára otázka: „Prečo manažéri nechcú, aby sa vzdelávali aj zamestnanci?“ Obidva uvedené príklady poukazujú na to, že manažéri a zamestnanci sú niečo iné a nie je dobré, aby sa vzdelávali zároveň. Vo firmách sú to dve skupiny ľudí, tí hore a tí dole.
Iba vo výnimočných prípadoch, s takými som sa tiež stretla, sa manažéri a zamestnanci vzdelávali zároveň-na tú istú tému. To je príklad osvieteného manažmentu, ktorý vie, že vzdelávanie je dôležité nielen pre nich, ale aj pre zamestnancov. Tí najosvietenejší manažéri vedia aj to, že nestačí sa zúčastniť iba jedného seminára, ale vzdelávať sa treba celý život, prípadne, že vzdelávať sa môžu aj sami. S takým prípadom som sa stretla iba pri individuálnom poradenstve.
Motivácia
Keď sa na začiatku vzdelávania pýtam ľudí, aká je ich motivácia k vzdelávaniu, častokrát dostanem odpoveď: „Som tu preto, lebo ma poslali.“ Ľudia nevedia prečo ich tam poslali a často ani nevedia, čo sa od nich očakáva. Ľudia berú vzdelávanie formálne-odsedím si to tu, nejako to prežijem, hlavne aby som dostal certifikát. Stretla som sa aj so študentom, ktorý sa prišiel ráno podpísať, celý deň tam nebol a večer si prišiel pre certifikát. Jeho najsilnejší argument bol, že veď on zaplatil a myslel to úplne vážne. Certifikát žiaľ nedostal, hoci zaplatil.
Túžba ľudí po certifikáte je tak veľká, že dokážu pre certifikát páchať aj trestnú činnosť. Veľmi som bola prekvapená, keď mi volali z ČSJ v Prahe a zisťovali, komu som dala môj certifikát, lebo sa vraj objavil falzifikát môjho certifikátu QM, s iným menom a mojim číslom. Páchateľ si stiahol môj certifikát z internetu, zmenil moje meno za svoje a vo firme, kde pracoval, ho predložil ako svoj certifikát. Všimla si to pani na personálnom oddelení, ktorej to bolo divné a hneď sa začalo veľké vyšetrovanie. No úplná hrôza.
Certifikáty majú veľkú moc. Je na nich založené podnikanie mnohých firiem, mimochodom aj certifikačných spoločností a tiež spoločností v oblasti vzdelávania. Môj najdrahší certifikát, ktorý som získala, stál okolo 100 000 ČK. Mal naozaj veľkú hodnotu. Omnoho väčšiu hodnotu som však mala ja, ktorá som ho získala a niečo som sa pritom naučila. Cena človeka, ktorý niečo vie, na trhu práce neustále stúpa.
Ako samostatná lektorka som sa stretla s mnohými prípadmi motivácie k vzdelávaniu. Mala som aj študenta, ktorý ráno prišiel a potom celý deň presedel vo vedľajšej krčme. Keď mu už tam bol dlhý čas, prišiel medzi nás a podgurážený všetkým vysvetľoval, čo je v ich firme zlé.
Spomínam si tiež na jednu, dosť veľkú skupinu ľudí, ktorá trvala na tom, že sa musia vzdelávať všetci spolu. Nebolo možné ich rozdeliť na dva celky a už vôbec nie na dva turnusy, alebo iné dni. Vtedy som si povedala: „Fíha, to je tím, ako sa patrí. Držia spolu ešte aj na školení." Moje veľké nadšenie pre tímovú prácu vypršalo hneď po prvej prebdenej noci. Takú zábavu, spev a hluk som ešte nezažila. Celý hotel sa ozýval. Ešte dobre, že sme boli v Terchovej, kde široko-ďaleko nebolo počuť ani vtáčika-letáčika. Ráno o 8-ej však boli všetci presní, upravení, oholení, navoňaní a čakajúci na nové vedomosti. Tomu sa hovorí dobrý výcvik. Vtedy som pochopila, prečo ľudia chodia tak radi na školenia. Zaujímavý bol aj účet za úhradu škôd spôsobený majiteľke hotela.
Kuriózny bol aj študent, ktorý mi hneď na začiatku vzdelávania povedal, že si prišiel na vzdelávanie oddýchnuť od práce. Stretla som sa aj so študentom, ktorý práve prišiel zo seminára v inej firme a kontroloval, či som povedala presne to, čo povedal iný lektor. Pre všetkých som mala porozumenie a chápala som ich problémy a starosti. Akurát ich problémy nemali nič spoločné so vzdelávaním.
Ľudia dokážu vnímať slovný prejav asi 1-2 hodiny. Bežne sa stretávam s javom, že poobede ľudia začínajú spať. Vidím tiež, ako sa premáhajú, aby im nepadali viečka. Lektori vedia, čo majú vtedy robiť. Ja mám chuť poslať účastníkov trošku si pospať, oddýchnuť a potom pokračovať. Ešte ani raz som to však neurobila.
Ľudia sa boja testov, skúšok a kontroly. Majú strach z neúspechu a výsmechu kolegov, že niečo nevedia. Majú strach, že po jednom dni vzdelávania nebudú vedieť získané vedomosti uplatniť v praxi. To samozrejme nie je možné a preto prenášajú tento problém na lektora.
Výsledky vzdelávania nie sú dobré. Po skončení vzdelávania ľudia upadnú do svojej pracovnej rutiny a zmena k lepšiemu, alebo uplatnenie získaných vedomostí v praxi nenastane.
Ponuka
Najviac trpezlivosti som mala pri písaní ponuky pre jedno ministerstvo. Keď mi asi po piatej aktualizácii ponuky prišla požiadavka z ministerstva, aby som prepočítala koruny na eurá, moja trpezlivosť ma prešla. Neprešla ma len vtedy, ale prešla ma úplne. Mesiac odbornej práce, úvah o tom, ako by sa dali ich požiadavky realizovať, zhromažďovania podkladov a písanie ponuky mi zabralo neskutočne veľa práce, ktorá, ako obyčajne, nebola zaplatená. Ponuka slúžila výberovej komisii iba na to, aby získala odborné vedomosti, pričom o zákazke bolo už dávno vopred rozhodnuté. Nebolo to prvýkrát, kedy som úplne vážne uvažovala o tom, že im pošlem faktúru za poskytnutie odborných podkladov a zaslanie ponuky. Vie niekto z vás prosím, prečo za napísanie ponuky nezvykne zákazník platiť? Je to práca ako každá iná. To sme fakt takí hlúpi a necháme sa zákazníkmi neskutočne vydierať? Stáva sa to aj v prípade, že zákazník potvrdí záujem o vzdelávanie. Naša ponuka slúži výberovej komisii iba do počtu. Výberové konania sú ovplyvnené eurofondmi, na ktorých chcú všetci zarobiť. Výberové konania sú preto, aby sa rozhodlo, komu dáme tie peniaze a nie preto, aby sa vybral najkvalitnejší dodávateľ. Nerozhoduje kvalita vzdelávania, ale známosti. Vzdelávanie je o peniazoch, nie o potrebách ľudí, ich kariérnom raste a uplatnení na trhu práce, alebo nebodaj o osobnom záujme o nejakú tému. Zákazníci za ponuku ani len nepoďakujú a s oznámením výsledku výberového konania sa ani len neobťažujú. Je to úplne celé zlé. Výberových konaní sa už nezúčastňujem a verejných obstarávaní už vôbec nie. Ak má zákazník skutočný záujem o spoluprácu, tak si všetky informácie o mne nájde na internete a správa sa trochu ináč.
Požiadavky
Požiadavky zákazníkov na vzdelávanie stúpajú. Za rovnaký čas a rovnakú cenu sa enormne zvýšil obsah vzdelávania, čo nie je OK. Za rovnaký čas treba stihnúť omnoho viac. Okrem slidov, zákazníci požadujú príklady z praxe, formuláre, cvičenia, hry. Slovný prejav lektora sa z prednášky zmenil na diskusiu. Diskusia sa zmenila na workshop. Workshop sa mení pomaly na projekt. Zrazu nie je jasné, čo je vlastne vzdelávanie, kde začína a kde končí. Je potrebné jasne vymenovať, čo ešte vzdelávanie je a čo už vzdelávanie nie je. Kvalita vzdelávania napodiv nestúpa, ale práve naopak klesá, pretože za rovnaký čas nie je možné povedať všetko.
Zmenil sa tiež čas vzdelávania. Zákazníci sa chcú školiť iba doobeda, alebo iba poobede, prípadne v sobotu, alebo vtedy, keď je vo firme odstávka-počas sviatkov. Firmy majú častokrát prevádzky v rôznych častiach Slovenska, odkiaľ musia ľudia cestovať za školiteľom, alebo na jedno centrálne miesto školenia. Vzdelávanie je ťažko prístupné-treba niekam ísť, prísť, organizovať to celé. Všetko sú to náklady. Vzdelávanie je drahé, je mimo firmy, stojí veľa času. Cena vzdelávania je stále nižšia a nižšia, pretože konkurencia tlačí ceny vzdelávania nadol.
Lektor
Vstáva o 4-5 hodine ráno. Ide na vlak, alebo šoféruje dlhú cestu autom k zákazníkovi. Míňa energiu, čas a peniaze. Znižuje sa kvalita vzdelávania, pretože lektor je unavený ešte len príde na miesto. Spí v špinavých hoteloch, stravuje sa v nezdravých jedálňach. Po skončení seminára sa vracia neskoro večer domov. Rodina je bez mamy, otca, manžela. Vynaložená námaha nestojí za tie peniaze. Náklady na cestovanie sú započítané do ceny vzdelávania, preto sa vzdelávanie predražuje.
Zmena
Dlho som uvažovala o hore uvedených negatívach vzdelávania. Vzdelávanie dospelých ľudí nemôže takto prebiehať. Chce to jednoznačne zmenu. Doba sa zmenila. Zmenili sa hlavne dve veci: máme slobodu (aj zodpovednosť) a máme internet. Zmena sa volá online vzdelávanie, pri ktorom sa všetky uvedené negatívne javy úplne strácajú.
Klasické vzdelávanie: článok
Pekný začiatok týždňa vám praje
Marta Krajčíová
V praxi samostatnej lektorky ma vždy najviac rozhorčí situácia, keď manažment pošle zamestnancov na vzdelávanie-dokonca ho aj zamestnancom zaplatí, ale vzdelávania sa osobne nezúčastní. Na druhej strane-zamestnanci sú veľmi povďační a obyčajne sa im to aj vyplatí. Záhadou pre mňa však ostáva nezodpovedaná otázka: „Prečo sa manažéri nechcú vzdelávať?“ Stretla som sa aj s opačným príkladom, kedy na vzdelávanie prišli iba manažéri, pričom zamestnancom nebolo dovolené sa vzdelávania zúčastniť. Opäť sa vynára otázka: „Prečo manažéri nechcú, aby sa vzdelávali aj zamestnanci?“ Obidva uvedené príklady poukazujú na to, že manažéri a zamestnanci sú niečo iné a nie je dobré, aby sa vzdelávali zároveň. Vo firmách sú to dve skupiny ľudí, tí hore a tí dole.
Iba vo výnimočných prípadoch, s takými som sa tiež stretla, sa manažéri a zamestnanci vzdelávali zároveň-na tú istú tému. To je príklad osvieteného manažmentu, ktorý vie, že vzdelávanie je dôležité nielen pre nich, ale aj pre zamestnancov. Tí najosvietenejší manažéri vedia aj to, že nestačí sa zúčastniť iba jedného seminára, ale vzdelávať sa treba celý život, prípadne, že vzdelávať sa môžu aj sami. S takým prípadom som sa stretla iba pri individuálnom poradenstve.
Motivácia
Keď sa na začiatku vzdelávania pýtam ľudí, aká je ich motivácia k vzdelávaniu, častokrát dostanem odpoveď: „Som tu preto, lebo ma poslali.“ Ľudia nevedia prečo ich tam poslali a často ani nevedia, čo sa od nich očakáva. Ľudia berú vzdelávanie formálne-odsedím si to tu, nejako to prežijem, hlavne aby som dostal certifikát. Stretla som sa aj so študentom, ktorý sa prišiel ráno podpísať, celý deň tam nebol a večer si prišiel pre certifikát. Jeho najsilnejší argument bol, že veď on zaplatil a myslel to úplne vážne. Certifikát žiaľ nedostal, hoci zaplatil.
Túžba ľudí po certifikáte je tak veľká, že dokážu pre certifikát páchať aj trestnú činnosť. Veľmi som bola prekvapená, keď mi volali z ČSJ v Prahe a zisťovali, komu som dala môj certifikát, lebo sa vraj objavil falzifikát môjho certifikátu QM, s iným menom a mojim číslom. Páchateľ si stiahol môj certifikát z internetu, zmenil moje meno za svoje a vo firme, kde pracoval, ho predložil ako svoj certifikát. Všimla si to pani na personálnom oddelení, ktorej to bolo divné a hneď sa začalo veľké vyšetrovanie. No úplná hrôza.
Certifikáty majú veľkú moc. Je na nich založené podnikanie mnohých firiem, mimochodom aj certifikačných spoločností a tiež spoločností v oblasti vzdelávania. Môj najdrahší certifikát, ktorý som získala, stál okolo 100 000 ČK. Mal naozaj veľkú hodnotu. Omnoho väčšiu hodnotu som však mala ja, ktorá som ho získala a niečo som sa pritom naučila. Cena človeka, ktorý niečo vie, na trhu práce neustále stúpa.
Ako samostatná lektorka som sa stretla s mnohými prípadmi motivácie k vzdelávaniu. Mala som aj študenta, ktorý ráno prišiel a potom celý deň presedel vo vedľajšej krčme. Keď mu už tam bol dlhý čas, prišiel medzi nás a podgurážený všetkým vysvetľoval, čo je v ich firme zlé.
Spomínam si tiež na jednu, dosť veľkú skupinu ľudí, ktorá trvala na tom, že sa musia vzdelávať všetci spolu. Nebolo možné ich rozdeliť na dva celky a už vôbec nie na dva turnusy, alebo iné dni. Vtedy som si povedala: „Fíha, to je tím, ako sa patrí. Držia spolu ešte aj na školení." Moje veľké nadšenie pre tímovú prácu vypršalo hneď po prvej prebdenej noci. Takú zábavu, spev a hluk som ešte nezažila. Celý hotel sa ozýval. Ešte dobre, že sme boli v Terchovej, kde široko-ďaleko nebolo počuť ani vtáčika-letáčika. Ráno o 8-ej však boli všetci presní, upravení, oholení, navoňaní a čakajúci na nové vedomosti. Tomu sa hovorí dobrý výcvik. Vtedy som pochopila, prečo ľudia chodia tak radi na školenia. Zaujímavý bol aj účet za úhradu škôd spôsobený majiteľke hotela.
Kuriózny bol aj študent, ktorý mi hneď na začiatku vzdelávania povedal, že si prišiel na vzdelávanie oddýchnuť od práce. Stretla som sa aj so študentom, ktorý práve prišiel zo seminára v inej firme a kontroloval, či som povedala presne to, čo povedal iný lektor. Pre všetkých som mala porozumenie a chápala som ich problémy a starosti. Akurát ich problémy nemali nič spoločné so vzdelávaním.
Ľudia dokážu vnímať slovný prejav asi 1-2 hodiny. Bežne sa stretávam s javom, že poobede ľudia začínajú spať. Vidím tiež, ako sa premáhajú, aby im nepadali viečka. Lektori vedia, čo majú vtedy robiť. Ja mám chuť poslať účastníkov trošku si pospať, oddýchnuť a potom pokračovať. Ešte ani raz som to však neurobila.
Ľudia sa boja testov, skúšok a kontroly. Majú strach z neúspechu a výsmechu kolegov, že niečo nevedia. Majú strach, že po jednom dni vzdelávania nebudú vedieť získané vedomosti uplatniť v praxi. To samozrejme nie je možné a preto prenášajú tento problém na lektora.
Výsledky vzdelávania nie sú dobré. Po skončení vzdelávania ľudia upadnú do svojej pracovnej rutiny a zmena k lepšiemu, alebo uplatnenie získaných vedomostí v praxi nenastane.
Ponuka
Najviac trpezlivosti som mala pri písaní ponuky pre jedno ministerstvo. Keď mi asi po piatej aktualizácii ponuky prišla požiadavka z ministerstva, aby som prepočítala koruny na eurá, moja trpezlivosť ma prešla. Neprešla ma len vtedy, ale prešla ma úplne. Mesiac odbornej práce, úvah o tom, ako by sa dali ich požiadavky realizovať, zhromažďovania podkladov a písanie ponuky mi zabralo neskutočne veľa práce, ktorá, ako obyčajne, nebola zaplatená. Ponuka slúžila výberovej komisii iba na to, aby získala odborné vedomosti, pričom o zákazke bolo už dávno vopred rozhodnuté. Nebolo to prvýkrát, kedy som úplne vážne uvažovala o tom, že im pošlem faktúru za poskytnutie odborných podkladov a zaslanie ponuky. Vie niekto z vás prosím, prečo za napísanie ponuky nezvykne zákazník platiť? Je to práca ako každá iná. To sme fakt takí hlúpi a necháme sa zákazníkmi neskutočne vydierať? Stáva sa to aj v prípade, že zákazník potvrdí záujem o vzdelávanie. Naša ponuka slúži výberovej komisii iba do počtu. Výberové konania sú ovplyvnené eurofondmi, na ktorých chcú všetci zarobiť. Výberové konania sú preto, aby sa rozhodlo, komu dáme tie peniaze a nie preto, aby sa vybral najkvalitnejší dodávateľ. Nerozhoduje kvalita vzdelávania, ale známosti. Vzdelávanie je o peniazoch, nie o potrebách ľudí, ich kariérnom raste a uplatnení na trhu práce, alebo nebodaj o osobnom záujme o nejakú tému. Zákazníci za ponuku ani len nepoďakujú a s oznámením výsledku výberového konania sa ani len neobťažujú. Je to úplne celé zlé. Výberových konaní sa už nezúčastňujem a verejných obstarávaní už vôbec nie. Ak má zákazník skutočný záujem o spoluprácu, tak si všetky informácie o mne nájde na internete a správa sa trochu ináč.
Požiadavky
Požiadavky zákazníkov na vzdelávanie stúpajú. Za rovnaký čas a rovnakú cenu sa enormne zvýšil obsah vzdelávania, čo nie je OK. Za rovnaký čas treba stihnúť omnoho viac. Okrem slidov, zákazníci požadujú príklady z praxe, formuláre, cvičenia, hry. Slovný prejav lektora sa z prednášky zmenil na diskusiu. Diskusia sa zmenila na workshop. Workshop sa mení pomaly na projekt. Zrazu nie je jasné, čo je vlastne vzdelávanie, kde začína a kde končí. Je potrebné jasne vymenovať, čo ešte vzdelávanie je a čo už vzdelávanie nie je. Kvalita vzdelávania napodiv nestúpa, ale práve naopak klesá, pretože za rovnaký čas nie je možné povedať všetko.
Zmenil sa tiež čas vzdelávania. Zákazníci sa chcú školiť iba doobeda, alebo iba poobede, prípadne v sobotu, alebo vtedy, keď je vo firme odstávka-počas sviatkov. Firmy majú častokrát prevádzky v rôznych častiach Slovenska, odkiaľ musia ľudia cestovať za školiteľom, alebo na jedno centrálne miesto školenia. Vzdelávanie je ťažko prístupné-treba niekam ísť, prísť, organizovať to celé. Všetko sú to náklady. Vzdelávanie je drahé, je mimo firmy, stojí veľa času. Cena vzdelávania je stále nižšia a nižšia, pretože konkurencia tlačí ceny vzdelávania nadol.
Lektor
Vstáva o 4-5 hodine ráno. Ide na vlak, alebo šoféruje dlhú cestu autom k zákazníkovi. Míňa energiu, čas a peniaze. Znižuje sa kvalita vzdelávania, pretože lektor je unavený ešte len príde na miesto. Spí v špinavých hoteloch, stravuje sa v nezdravých jedálňach. Po skončení seminára sa vracia neskoro večer domov. Rodina je bez mamy, otca, manžela. Vynaložená námaha nestojí za tie peniaze. Náklady na cestovanie sú započítané do ceny vzdelávania, preto sa vzdelávanie predražuje.
Zmena
Dlho som uvažovala o hore uvedených negatívach vzdelávania. Vzdelávanie dospelých ľudí nemôže takto prebiehať. Chce to jednoznačne zmenu. Doba sa zmenila. Zmenili sa hlavne dve veci: máme slobodu (aj zodpovednosť) a máme internet. Zmena sa volá online vzdelávanie, pri ktorom sa všetky uvedené negatívne javy úplne strácajú.
Klasické vzdelávanie: článok
Pekný začiatok týždňa vám praje
Marta Krajčíová
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára