Moc, vplyv a autorita patria k základným pojmom moderného manažmentu. Gary Hamel v svojej knihe Budúcnosť manažmentu vyjadril silnú pochybnosť o zásadách a sile moderného manažmentu. Položil na váhy manažment a slobodu, hierarchiu a spoločenstvo, nabádanie a účel. [1]
M O C
Mať moc znamená: mať zdroje, pozíciu, prístup k informáciám, možnosť vzdelávať sa a rásť. V klasickej firme je moc obyčajne záležitosťou manažmentu. Moc podporuje hierarchiu, lebo vytvára vzťahy nadradenosti a podradenosti. Od zamestnancov vyžaduje disciplínu a poslušnosť.
Poslušnosť už v dnešnej dobe nie je konkurenčným faktorom, je to globálna komodita. Vyžadujeme ju od malých detí a to preto, lebo ich vychovávame a máme obavy o ich bezpečnosť. Pre dospelých ľudí je poslušnosť obmedzujúcim faktorom.
Hamel nás vyprovokoval k úvahám o manažmente a vyzýva nás k vytváraniu slobodných a vysoko morálnych organizácií, ktoré fungujú ako spoločenstvo. Je to veľmi silné posolstvo. Vybudovať také spoločenstvo je veľmi náročné, no ešte náročnejšie je zmeniť firmu, ktorá takými cnosťami neoplýva. Hlavnými prekážkami zmeny sú riadenie, hierarchia, príkazy a kontrola.
Hamel uvádza príklady troch firiem: Google, W.L. Gore&Associates a Whole Foods Market, ktoré sú založené na slobode, spoločenstve a hodnotách. [1]
Slobodných firiem je na svete veľa. Nie je to módny výstrelok dnešnej doby. Slobodné firmy vznikali už v 80-tych rokoch minulého storočia a vznikajú aj dnes v 21. storočí. Sú pre nás obrovským zdrojom inšpirácie. Ich manažéri si zaslúžia naše uznanie a obdiv a to hlavne preto, lebo moc úplne zverili do rúk zamestnancov. [5]
M O C
Mať moc znamená: mať zdroje, pozíciu, prístup k informáciám, možnosť vzdelávať sa a rásť. V klasickej firme je moc obyčajne záležitosťou manažmentu. Moc podporuje hierarchiu, lebo vytvára vzťahy nadradenosti a podradenosti. Od zamestnancov vyžaduje disciplínu a poslušnosť.
Poslušnosť už v dnešnej dobe nie je konkurenčným faktorom, je to globálna komodita. Vyžadujeme ju od malých detí a to preto, lebo ich vychovávame a máme obavy o ich bezpečnosť. Pre dospelých ľudí je poslušnosť obmedzujúcim faktorom.
Medzi symboly moci patria: vyhradené parkovanie, osobitná jedáleň, luxusné auto, kancelária vybavená drahým nábytkom, okázalé večierky, neúmerne vysoký plat, rôzne výhody, ktoré iní nemajú.
Zbaviť sa moci znamená: odstrániť hierarchiu, viac delegovať, veriť ľuďom, zverovať im viac zodpovednosti, spoliehať sa na ich názor, vrátiť ľuďom dôstojnosť a sebavedomie, umožniť zamestnancom vzdelávať sa, dať zamestnancom prístup k informáciám, aby mohli sami rozhodovať, odstrániť symboly moci. Zbaviť sa moci znamená umožniť ľuďom pracovať slobodne.
S L O B O D A
Sloboda je najvyššia hodnota, ktorá určuje dianie a vývoj vo firme. Kultúra založená na slobode a dôvere podporuje rozvoj, motiváciu a sebariadenie zamestnancov.
Sloboda neznamená chaos. Slobodní ľudia sú vysoko zodpovední a uvedomelí. Riadia nielen svoju prácu, ale aj svoje životy. Organizujú si pracovisko, maľujú kancelárie, kupujú kvety, zabezpečujú poriadok na pracovisku, búrajú steny, vytvárajú pracovné bunky, premiestňujú stroje, určujú si pracovnú dobu, plat, sledujú náklady a zásoby, zabezpečujú dodávateľov, vyberajú si lokalitu pracoviska, odstraňujú plytvanie, zodpovedajú za kvalitu, spolupracujú v tímoch, vzdelávajú sa, rozvíjajú si zručnosti, zavádzajú moderné metódy riadenia, zlepšujú procesy.
V minulom príspevku som vám predstavila firmu Semco, kde vládne demokracia a sloboda. Zložité zmeny vo firme - rozdeľovanie a spájanie, mohli robiť preto, lebo im to umožňovala ich kultúra: vyspelý manažment a uvedomelí zamestnanci. V Semcu moc minimalizujú. Moc je nahradená slobodou, dôverou a spoluprácou. Vďaka demokracii a slobode sú zamestnanci vysoko motivovaní a riadia sami seba. Manažéri tam ani nemajú veľmi čo robiť. Najvyšší manažéri sú profesionálne a ľudsky na takej úrovni, že Semler mohol vo veku 35 rokov opustiť firmu a ponechať im vedenie. [3]
Excelentným príkladom slobodnej firmy je firma Zappos. Moc v Zappose nemá žiadnu cenu. Tony Hsieh vybudoval firmu založenú na unikátnej kultúre, ktorá vytvára šťastie a potom peniaze. [4]
Podniky normálne nie sú považované za strojcov šťastia. Pokiaľ by vedúci popísal jeden zo svojich cieľov vytváranie šťastia, vystavoval by sa riziku posmechu. Je to však reálna možnosť, ak budeme šťastie vnímať ako spokojnosť so životom. Jedným z najvýznamnejších faktorov spokojnosti zamestnancov je dôvera a sloboda. Pokiaľ nemajú zamestnanci žiadnu slobodu a všetko je podrobované kontrole, budú nešťastní. Vnímajú to ako nedostatok dôvery a úcty. [2]
Ak sú cieľom firmy šťastní zamestnanci, potom je sloboda základom jej existencie. To, či sú zamestnanci v práci spokojní a nebodaj aj šťastní, závisí od manažmentu spoločnosti.
Prekrásne príklady slobodných firiem nájdete v dole uvedenej literatúre a na blogu: knihy.
Pekný začiatok týždňa vám praje
Marta Krajčíová
Literatúra:
1. Gary Hamel&Bill Green, Budúcnosť manažmentu, Management Press, 2009
2. Jeho svatost Dalajlama&Laurens van den Muyzenberg, Cesta pravého vodcu, Management Press, 2009
3. Ricardo Semler, Podivín, PeopleComm, 2011
4. Tony Hsieh, Štěstí doručeno, PeopleComm, 2011
5. Brian M. Carney, Isaac Getz, Sloboda v práci, PeopleComm, 2011
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára