BAŤOV SYSTÉM RIADENIA
Dokonalá firma.
Vážení zákazníci, milí priatelia,
vo februári som študovala. Čítala som knihu od Mareka Kudzbela: Actionmanagement. Kniha ma zaujala hlavne preto, že jej podstatná časť je venovaná pánovi Baťovi a jeho systému riadenia.
Už ako malé dieťa som počúvala od rodičov, aký bol pán Baťa významný podnikateľ a dobrý človek. Bývala som asi 30 km od Svitu, kde pán Baťa postavil svoje známe závody. Na strednej škole som mala triednu profesorku a spolužiakov zo Svitu. Keď som ich občas navštívila, obdivovala som domy, ktoré dal postaviť pán Baťa a vŕtalo mi v hlave, prečo sú všetky rovnaké? V Chemosvite som prežila 2 roky práce na projekte procesného riadenia a pozerala som sa na vitrínku, kde bola zobrazená história Baťovho pôsobenia vo Svite a kde sa ešte stretávali žiaci Baťovej školy práce a spomínali na staré zlaté časy. Tak sa pomaly skladali kamienky môjho poznania o Baťovi. Téma Baťu bola dlho opradená rúškom tajomstva, pretože som žila v čase, kedy bolo zakázané o ňom hovoriť.
Dnes je však situácia iná. Známi podnikatelia a manažéri sa o Baťovi vyjadrujú s úctou a uvádzajú pána Baťu ako príklad a vzor, ktorý by chceli nasledovať. Už menej sa hovorí o tom, ako presne riadil pán Baťa svoju firmu a ktoré zásady riadenia sú dnes hodné nasledovania.
Zaujímali ma odpovede na tieto otázky, preto som sa vo februári preniesla o 100 rokov do minulosti a vychutnávala som si atmosféru konca 19. storočia a začiatku 20. storočia. Pri čítaní knihy som sa cítila ako v dokonalej firme, kde všetko fungovalo: šéfovia boli múdri, vzdelaní a dobrí, ich slovo platilo a to čo hovorili, dokazovali aj činmi, rozumeli práci a vedeli ju vlastnoručne urobiť, zamestnanci boli poslušní, pracovití a disciplinovaní, mládež bola mravná a dobre vychovaná, ženy nemuseli chodiť do práce a mohli sa venovať výchove detí a viesť domácnosť, platili morálne zásady v podnikaní a každý ich rešpektoval, pracovitosť bola dobrá cnosť, zamestnanci boli nielen odmeňovaní za dobre vykonanú prácu, ale aj potrestaní za zlú prácu, mladí muži a ženy pracovali od 7,00 do 17, 00 a večer ešte 3 hodiny študovali, chodiť do školy znamenalo celý deň pracovať-učiť sa prácou a teoretické vedomosti získavať až potom, nie opačne, zakázané bolo brať od rodičov peniaze a každý mladý človek si musel na živobytie zarobiť sám, šetrilo sa a nie míňalo, prekonávali sa ťažké prekážky-vojny, krízy, chudoba, v práci sa nefajčilo a nepilo, obchodník a nákupca nesmel dávať a prijímať úplatky-ani prijať cigaretu, šéf myslel na úlohy a skontroloval ich vykonanie, zamestnanci si mohli každý deň vypočítať koľko zarobili, ľudia si vážili prácu kolegov a dbali na kvalitu svojej práce, zamestnanci mohli lacno a zdravo bývať, jesť, nakupovať a športovať, vyučovali sa mravné zásady a spôsoby správania. Dokonalá firma.
Úplne som zabudla, čo som to vlastne chcela povedať? Aha, procesy a zásady riadenia a či má ešte dnes význam zaoberať sa Baťom.
Tak priatelia, na tieto otázky je veľmi ťažké odpovedať. Vzhľadom na to, že ma pán Baťa veľmi zaujal, namodelovala som „procesy firmy Baťa“ v ARISe a spracovala som hlavné myšlienky knihy do minútových učebných stránok. To je jediné, čo som mohla urobiť-šíriť jeho myšlienky. Myslím, že pán Baťa by sa potešil, keby to videl. Dúfam, že sa potešíte aj vy. Pánovi Baťovi patrí moja hlboká úcta a obdiv. Osobne si myslím, že to, čo dokázal, už dnes dokáže málokto. Zmenila sa nielen doba, ale aj ľudia. Mne je za dokonalou dobou smutno a priala by som si, aby sa vrátila, nielen v knihách, ale aj v skutočnosti.
Ďakujem Marekovi Kudzbelovi sa peknú a zaujímavú knihu.
Baťov systém riadenia: článok
Baťov systém riadenia: minútové učebné stránky
Tomáš a Jan Baťa: citáty
Literatúra:
Marek Kudzbel, Actionmanagement, Marada, 2012
Pekný koniec týždňa vám praje
Marta Krajčíová
vo februári som študovala. Čítala som knihu od Mareka Kudzbela: Actionmanagement. Kniha ma zaujala hlavne preto, že jej podstatná časť je venovaná pánovi Baťovi a jeho systému riadenia.
Už ako malé dieťa som počúvala od rodičov, aký bol pán Baťa významný podnikateľ a dobrý človek. Bývala som asi 30 km od Svitu, kde pán Baťa postavil svoje známe závody. Na strednej škole som mala triednu profesorku a spolužiakov zo Svitu. Keď som ich občas navštívila, obdivovala som domy, ktoré dal postaviť pán Baťa a vŕtalo mi v hlave, prečo sú všetky rovnaké? V Chemosvite som prežila 2 roky práce na projekte procesného riadenia a pozerala som sa na vitrínku, kde bola zobrazená história Baťovho pôsobenia vo Svite a kde sa ešte stretávali žiaci Baťovej školy práce a spomínali na staré zlaté časy. Tak sa pomaly skladali kamienky môjho poznania o Baťovi. Téma Baťu bola dlho opradená rúškom tajomstva, pretože som žila v čase, kedy bolo zakázané o ňom hovoriť.
Dnes je však situácia iná. Známi podnikatelia a manažéri sa o Baťovi vyjadrujú s úctou a uvádzajú pána Baťu ako príklad a vzor, ktorý by chceli nasledovať. Už menej sa hovorí o tom, ako presne riadil pán Baťa svoju firmu a ktoré zásady riadenia sú dnes hodné nasledovania.
Zaujímali ma odpovede na tieto otázky, preto som sa vo februári preniesla o 100 rokov do minulosti a vychutnávala som si atmosféru konca 19. storočia a začiatku 20. storočia. Pri čítaní knihy som sa cítila ako v dokonalej firme, kde všetko fungovalo: šéfovia boli múdri, vzdelaní a dobrí, ich slovo platilo a to čo hovorili, dokazovali aj činmi, rozumeli práci a vedeli ju vlastnoručne urobiť, zamestnanci boli poslušní, pracovití a disciplinovaní, mládež bola mravná a dobre vychovaná, ženy nemuseli chodiť do práce a mohli sa venovať výchove detí a viesť domácnosť, platili morálne zásady v podnikaní a každý ich rešpektoval, pracovitosť bola dobrá cnosť, zamestnanci boli nielen odmeňovaní za dobre vykonanú prácu, ale aj potrestaní za zlú prácu, mladí muži a ženy pracovali od 7,00 do 17, 00 a večer ešte 3 hodiny študovali, chodiť do školy znamenalo celý deň pracovať-učiť sa prácou a teoretické vedomosti získavať až potom, nie opačne, zakázané bolo brať od rodičov peniaze a každý mladý človek si musel na živobytie zarobiť sám, šetrilo sa a nie míňalo, prekonávali sa ťažké prekážky-vojny, krízy, chudoba, v práci sa nefajčilo a nepilo, obchodník a nákupca nesmel dávať a prijímať úplatky-ani prijať cigaretu, šéf myslel na úlohy a skontroloval ich vykonanie, zamestnanci si mohli každý deň vypočítať koľko zarobili, ľudia si vážili prácu kolegov a dbali na kvalitu svojej práce, zamestnanci mohli lacno a zdravo bývať, jesť, nakupovať a športovať, vyučovali sa mravné zásady a spôsoby správania. Dokonalá firma.
Úplne som zabudla, čo som to vlastne chcela povedať? Aha, procesy a zásady riadenia a či má ešte dnes význam zaoberať sa Baťom.
Tak priatelia, na tieto otázky je veľmi ťažké odpovedať. Vzhľadom na to, že ma pán Baťa veľmi zaujal, namodelovala som „procesy firmy Baťa“ v ARISe a spracovala som hlavné myšlienky knihy do minútových učebných stránok. To je jediné, čo som mohla urobiť-šíriť jeho myšlienky. Myslím, že pán Baťa by sa potešil, keby to videl. Dúfam, že sa potešíte aj vy. Pánovi Baťovi patrí moja hlboká úcta a obdiv. Osobne si myslím, že to, čo dokázal, už dnes dokáže málokto. Zmenila sa nielen doba, ale aj ľudia. Mne je za dokonalou dobou smutno a priala by som si, aby sa vrátila, nielen v knihách, ale aj v skutočnosti.
Ďakujem Marekovi Kudzbelovi sa peknú a zaujímavú knihu.
Baťov systém riadenia: článok
Baťov systém riadenia: minútové učebné stránky
Tomáš a Jan Baťa: citáty
Marek Kudzbel, Actionmanagement, Marada, 2012
Pekný koniec týždňa vám praje
Marta Krajčíová
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára