Riadenie znalostí: článok

RIADENIE ZNALOSTÍ 

Riadenie znalostí je založené na uvedomelej práci s nositeľmi a vlastníkmi znalostí-ľuďmi. 

Riadenie znalostí 

Úmyselná činnosť, ktorej cieľom je zaistiť, aby ľudia mali v pravú chvíľu, pravé znalosti. Organizácie, ktoré vedia, ako riadiť znalosti a robia to uvedomele, dosahujú úspechu v krátkej dobe. Uvedomelé riadenie znalostí môže výrazne zlepšiť prácu organizácie a tým aj jej celkovú výkonnosť. Riadenie znalostí nie je založené na informačných systémoch, ako riadenie dát a informácií. Na riadenie znalosti nie je potrebné vynakladať veľké prostriedky, často stačí optimalizovať trh znalostí. 

Znalosť 
Znalosť = informácia + x
x-predchádzajúce znalosti, schopnosti a skúsenosti, mentálne modely, vzťahy, hodnoty a princípy, podľa ktorých žijeme, to, v čo veríme. 

Znalostný pracovník

Človek, ktorý má špecifickú znalosť, alebo súbor znalostí.

Typy znalostí
Explicitná znalosť: je ju možné vyjadriť formálnym a systematickým jazykom (vysloviť, napísať, nakresliť, alebo znázorniť) pomocou dát. S určitým zjednodušením platí, že explicitná znalosť je vlastne informácia.
Tacitná znalosť: je vytváraná interakciou explicitných znalostí a skúseností, schopností, intuície, osobných predstáv, mentálnych modelov jedinca. Je spojená s činnosťou, postupmi, rutinami, ideami, nápadmi, hodnotami a emóciami. S určitým zjednodušením platí, že tacitná znalosť je „x“ z definície znalosti.

Konverzia znalostí

Socializácia: konverzia tacitných znalostí na tacitné znalosti-odovzdávanie znalostí.

Externalizácia: konverzia tacitných znalostí na explicitné-príbehy, príklady, modely, zaznamenanie znalostí.

Kombinácia: konverzia explicitných znalostí na explicitné znalosti-spájanie znalostí.

Internalizácia: konverzia explicitných znalostí na tacitné znalosti-osvojenie znalostí.

Znalostné stratégie
Kodifikačná: organizácia pracuje s explicitnými znalosťami. Organizácie vyhľadávajú pracovníkov schopných pracovať s počítačom a generovať znalosti v databáze. 
Personalizačná: organizácia pracuje hlavne s tacitnými znalosťami. Podpora zdieľania znalostí a priama komunikácia medzi pracovníkmi. Organizácia zamestnáva alebo spolupracuje s expertmi.

Odovzdávanie a zdieľanie znalostí
Nástroje zdieľania tacitných znalostí:
- Rozprávanie príbehov
- Učňovstvo
- Komunity

Trh znalostí
Subjekty trhu znalostí: Predávajúci-má konkrétne znalosti. Kupujúci-hľadá znalosti, ktoré potrebuje. Sprostredkovatelia-ich úlohou je zaistiť, aby sa kupujúci stretol s vhodným predávajúcim.

Cena znalostí
Je určovaná: nákladmi na získanie a tvorbu znalostí, jej hodnotou a dostupnosťou. „Zadarmo“ sa znalosť odovzdáva z dôvodov: reciprocity (pracovník očakáva, že keď poskytne on znalosť, v budúcnosti dostane on inú znalosť), reputácie (pracovník si zlepšuje svoj imidž), altruizmu (pracovníkovi nejde o odmenu, ale o rozšírenie znalosti). Výmena znalosti môže prebiehať fyzicky aj virtuálne (IS/IT). Pre fungovanie trhu znalostí je dôležitá dôvera.

Signály trhu znalostí
Informujú, kde sa v organizácii nachádza konkrétna znalosť a ako sa k nej dostať. Formálne signály trhu znalostí sú pozícia a vzdelanie. Neformálne signály trhu znalostí-neformálna znalostná sieť. Trh znalostí funguje správne iba vtedy, ak je dôsledne riadený a podporovaný vrcholovým a stredným manažmentom.

Postup zavedenia riadenia znalostí
- Vzdelávanie
- Príprava projektu
- Pilotný projekt
- Rozširovanie a podpora riadenia znalostí v organizácii
- Inštitucionalizácia riadenia znalostí

Výhody riadenia znalostí
- Znovapoužiteľnosť-čas, náklady, zvýšenie finančnej výkonnosti.
- Rýchle vyhľadanie zamestnanca so znalosťami-čas.
- Zvyšovanie úrovne znalostí zamestnancov-rozvoj zamestnancov.

Pokiaľ máte záujem o zavedenie riadenia znalostí vo vašej organizácii, rada sa s vami podelím o svoje skúsenosti.

Riadenie znalostí: článok
Riadenie znalostí: služby
Riadenie znalostí: produkty 

Literatúra:
[1] Ludmila Mládková, Manažment znalostí v praxi, Professional Publishing, 2004

Pekný koniec týždňa vám praje

Marta Krajčíová